Bratislava: Vedec Univerzity Komenského v Bratislave (UK) Mgr. Daniel Jablonski spolu s kolegami z Nemecka a Švajčiarska identifikoval nový druh hada v Európe. Medzinárodný výskumný tím zrealizoval od roku 2013 genetickú analýzu viac ako 1600 hadov. Výsledky potvrdili, že populácie druhu známeho ako Natrix natrix sú v oblastiach Francúzska, Talianska, západného Nemecka, Veľkej Británie a Švajčiarska samostatným druhom nazvaným Natrix helvetica. Dlhodobú samostatnú evolučnú históriu nového druhu dokazujú genetické (fylogenéza, rozsiahla analýza kontaktných zón, čas divergencie), ako aj už predtým známe morfologické dáta.

Od polovice augusta a najmä v septembri začnú mladé sokoly spolu s ďalšími využívať spoločné nocoviská, aby sa následne vybrali na let do Afriky.
„Mladé sokolíky začali vylietavať z hniezd koncom júla, posledný z nich len pred pár dňami. Spolu ich bolo tento rok 41, čo je najviac minimálne od roku 2004, odkedy máme pravidelné údaje. Rekordný je i počet 16 hniezdnych párov,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku. Zo 16 okrúžkovaných mláďat v minulom roku sa podľa jeho slov vrátili na pôvodné hniezdisko tri samice a jeden samec. „Počas celej hniezdnej sezóny sme hniezda strážili, nakoniec bolo až 15 párov úspešných a jeden pár ostal bez mláďat,“ doplnil.

Sokoly v minulosti s obsadzovali opustené hniezda krkavcovitých vtákov, nakoľko vlastné si postaviť nevedia. Teraz využívajú i búdky, ktoré sa umiestnili na stromy v rámci projektu LIFE Ochrana sokola červenonohého v Karpatskej kotline. „Vďaka biologickým metódam sa nám podarilo znášky vajec a neskôr mláďatká uchrániť pred prirodzenými predátormi. Tento rok prialo sokolom i počasie – na jedinom známom hniezdisku bolo málo búrok i dostatok potravy v podobe kobyliek, koníkov či drobných zemných cicavcov,“ priblížil Slobodník.

Slovenský kopov sa na území Slovenska choval niekoľko storočí, hoci nie presne v dnešnej podobe. V minulosti sa poľovníci zameriavali predovšetkým na jeho poľovnícke vlastnosti hlasito a vytrvalo prenasledovať zver, prípadne ju zastaviť a držať na mieste i niekoľko hodín. Jednotný štandard, výška, sfarbenie boli iba druhoradé, nevýznamné vlastnosti. V porovnaní s dnešným kopovom sa uprednostňovali skôr vysokonohí a telesne silnejší jedinci. Prvé písomné zmienky o kopovoch sú zo 17. – 18. storočia a zakazuje sa v nich kríženie s inými psami ( Slimák 1964 ). To naznačuje , že už vtedy boli snahy o zachovanie čistoty rasy kopova a dôvodom bolo isto jeho vynikanie nad ostatné plemená.

K jednotnému typu chovu kopova sa na Slovensku prikročilo okolo roku 1915 a týkalo sa najmä sfarbenia. Ustálenie výšky na 50 cm si neskôr vyžiadali zákony a nariadenia, zakazujúce duriť zver vysokonohými duričmi. Za začiatok novodobého šľachtenia kopova možno požadovať rok 1936, v ktorom bol usporiadaný prvý chovný zvod kopovov v Banskej Bystrici.