A A A

Krídla holubov ako alarmKeď vystrašené vtáky odlietajú, špeciálne pierka vydávajú varovný zvuk.

Keď vydávajú vtáky zvuk, nemôže za to vždy ich hrdlo. Kolibríky napríklad využívajú špeciálne pierka na upútanie pozornosti potenciálnych partnerov a vystrašenie nepriateľa. Vedci zistili, že zvuk krídel využívajú aj holuby na varovanie kŕdľa pre blížiacim sa nepriateľom. Je to prvý príklad nevokalizovaného výstražného signálu u vtákov.

Nie všetky vtáky vydávajú hrdlom zvuk, ktorým varujú iné jedince. Vedci z Austrálskej národnej univerzity preto skúmali, či nevyužívajú zvuk krídel. Robert Magrath si všimol, že pri vystrašení vzlieta vták rýchlejšie a prudšie a táto zmena v štýle letu môže spôsobiť zvuk, ktorý je pre ostatné vtáky varovaním.

Magrath sa rozhodol skúmať holuba chocholatého (Ocyphaps lophote), krajšieho príbuzného holubov z ulíc, pretože vydáva pri vzlietnutí charakteristické trepotavé hvízdanie. So svojim študentom sledovali 13 chovných staníc a nahrali zvuky pri normálnom vzlietaní. Aby získali zvuky, ktoré vzniknú pri vystrašení kŕdľa, počkali na kŕmenie a holuby vystrašili klzákom pripomínajúcim jastraba. Pískanie bolo v porovnaní s normálnou situáciou hlasnejšie a rýchlejšie. „Naozaj máte pocit, že sa niečo deje, keď ten zvuk počujete,“ povedal Magrath.

Vedci potom oba zvuky pustili kŕdľu holubov. Žiaden z 15 pozorovaných kŕdľov na prvý zvuk nereagoval, kým pri druhom zvuku vzlietlo až 11 z nich. Vedci ďalšími pokusmi zistili, že hlasitosť zvuku vtákom nesignalizuje nič. Preto signálom musí byť tempo zvuku

Zdrojom varovného zvuku môže byť tenké vonkajšie pierko na krídle holuba. Predpokladá, že toto pierko sa postupne stenčovalo, aby zdôraznilo alarm. Pretože však vedci doteraz nepopísali úlohu pískania, alarm môže byť podľa Magratha len ďalšou úlohou vyvinutého signálu, ktorého cieľom je napríklad prilákanie partnera alebo pomoc v orientácii kŕdľa pri lete.