A A A

Hydina

HOLANĎANKYJe to druh hrabavej hydiny, ktorý obyčajne už na prvý pohľad zaujme každého návštevníka chovateľskej výstavy. Už som počul aj také obdivné vyjadrenia ako „Pozri, ake zvláštne holuby“.
Je to už dobrých 10 rokov, keď som prvý krát na bratislavskej burze (vtedy ešte bola pri Starom moste) videl prvý krát naživo tieto nádherné kury. Bolo rozhodnuté. Musel som ich mať, a tak sa kohútik a dve sliepočky stali zakladateľmi môjho chovu zdrobnelých čiernych holanďaniek bielochocholkatých.

LAFLEŠKY kohútU nás temer neznáme plemeno ľahkej hydiny chovám už 7 rokov. Vždy som mal záujem chovať také plemeno, ktoré sa niečím odlišuje od iných, u nás bežne chovaných. Tak som pred 15 rokmi začal s Holanďankami bielochocholkatými. Skúsil som všelijaké zdrobnelé i veľké plemená (zdr. Vlašky trojfarebné, zdr. Brakelky zlaté, Oravky, Sasexsky, Australky...) Neskôr som si obstaral Araucány, ktorým som „verný“ dodnes. Každé z týchto plemien má svoje špecifiká chovu. Zväčša si ponechám dlhodobejšie len plemená, ktoré majú nejaké zvláštnosti.

Oravka - Pôvodné slovenské mäsovonosivé plemeno kuryPôvodné slovenské mäsovonosivé plemeno kury. Jej šľachtenie začalo v päťdesiatych rokoch. Dedične ešte nestabilizované sa v šesťdesiatych rokoch odovzdalo drobnochovateľom na došľachtenie a rozšírenie. Pôvodným podnetom na šľachtenie boli zámery vtedajšieho ministerstva poľnohospodárstva (1949) vyšľachtiť vhodné typy pre rozdielne klimatické oblasti v zmysle rajonizácie. Šľachtením kury pre drsné podmienky severného Slovenska poverili Ing. V. Babuškina.

Slovenská biela husNa území Slovenska sa chovali husi od raného feudalizmu. Boli zaužívaným desiatkovým poplatkom zemskej i cirkevnej vrchnosti. Vtedajšie veľmi rozšírené chovy mali základ v jestvujúcich prírodných podmienkach, pri ktorých boli husi najúžitkovejším domácim zvieraťom. Zatrávnené lokality okolo potokov, močiarov a hojné vodné plochy poskytovali im zdroje výživy po väčšiu časť roka. S výnimkou počiatočného odchovu, kedy bolo treba chrániť husi pred dravcami a extrémnou nepohodou, nevyžadovali si žiadnu starostlivosť. V medzivojnovom období začali roľníci realizovať husi a husacie perie na trhu. Prišlo aj k čiastočným zmenám v úžitkovosti, a to k zvyšovaniu ich hmotnosti, dosahovaniu rýchlejšieho rastu a lepšej osvalenosti. Dobre predajným artiklom sa stávala husacia pečeň. Prvé pokusy so šľachtením krajového rázu slovenských husí uskutočnil v štyridsiatych rokoch nášho storočia na biskupských a neskôr štátnych majetkoch v Nitre pán Július Godál. Základom, z ktorého pri šľachtení vychádzal, boli miestne krajové populácie husí bielych a sivostrakatých z okolia Nitry a Levíc. V chovnom cieli si stanovil získať hus s vyššou živou hmotnosťou, lepšou znáškou a dobrou kvalitou peria. Šľachtenú populáciu najskôr vyselektoval na vyrovnanosť v hmotnosti a získanie jednoznačného bieleho operenia. Do šľachtenia zaradil emdenské husi nemeckého typu, ktoré však okrem zvýšenia znášky spôsobili aj nevyrovnanosť v hmotnosti a v exteréri. Na konsolidovanie zaradil krajové plemená husí dovezených z Maďarska. Okrem väčšej vyrovnanosti v hmotnosti získali týmto krížením hrubé línie hlavy a značne sa narušila kvalita peria.

ifauna
ifauna