A A A

Králiky

Králik rhönskýKrálik s týmto názvom sa k nám dostal cez českých chovateľov z Nemecka. Je potrebné hneď v úvode uviesť, že jeho chov zameraný na udržiavanie a zdokonaľovanie štandardu je náročný. Problémy, ktoré sa vyskytovali v mojom chove pri jeho zušľachťovaní, ma viedli k tomu, aby som sa bližšie začal zaujímať o pôvod tohto plemena až po súčasný stav. Zaujímalo ma, aké majú skúsenosti z chovu a zušľachťovania iní chovatelia.
Tak som sa dopátral k tomu, že rhönský králik je geneticky veľmi príbuzný japonskému králikovi, s ktorým má aj spoločný základný genotyp sfarbenia srsti a kresbových útvarov. Aj pri čistokrvnej plemenitbe japonských králikov sa objavuje pri časti ich potomstva veľká variabilita.

Králik Činčila maláPostreh s chovu králikov člena ZO Dolné Krškany Krála Dušana, ktorý sa umiestnil dva – krát na prvom mieste chove králikov v našej ZO, a na CV Nitra 2008 získal MSR na kolekciu Činčili malej.

Králikov s takou postavou ako je činčila malá nie je veľa a aj preto mi jej chov učaroval. Už len keď zaujme svoj typický postoj, radosť pozrieť. Aby som tu hovoril o ne akých radách o chove, sa im venujem veľmi krátku dobu. Riadim sa len svojim okom a dúfam, že čo sa páči mne, bude sa páčiť aj druhým. Mal som šťastie, že som sa zoznámil s dlhoročným chovateľom tohto plemena p.Turanovičom,

Hototský králik sa chová vo forme stredných plemien králikov v ideálnej hmotnosti 4,00 až 5,00 kg, zdrobnelej forme o ideálnej hmotnosti 0,90 až 1,25 kg. Tento zaujimavý králik vyzerá vďaka svojim čiernym "okuliarom" ako nejaky študent. Poprípade Egypťan. Nech už v nom vidime kohokoľvek, k dosiahnutiu tohoto sfarbenia viedla dlhá cesta. Táto cesta sa začala v roku 1902 vo francúzkej dedinke Hotot-en-Auge.  Francúzkej chovateľke Eugenií Bernhardovej trvalo dlhých 10 rokov aby dosiahla požadovanú strakatosť. Je to kombinácia anglickej strakatosti s holandskou.

História vzniku Veľkého svetlého strieborneho králikaStrieborné králiky existujú už veľmi dlho. Engländers Markham informuje, že strieborné králiky boli v Anglicku chované už od roku 1961. Vtedy nazývané ako sivostrieborné by mohli podľa Nachtsheima vykazovať stredný stupeň striebritosti a odpovedať dnešným strieborným čiernym. Strieborné čierne vznikli kombináciou činiteľov pre čiernu srsť s faktormi pre striebornatosť, že činitele striebornatosti sa vyskytovali oveľa skorej u divokosfarbených zvierat.
Tiež dnes sa nezriedka vyskytujú divoké králiky s činiteľmi striebornatosti. Kedže slabá striebritosť vo farbovo nie ľahko definovateľnej sivohnedej srsti divokých králikov je ťažko rozoznateľná a striebritosť tiež nad to neprináša žiadne vitalitu ovplyvňujúce faktory, majú takéto zvieratá vo volnej prírode normálne šance na prežitie.

Liptovský LyskoTridsať rokov trvala nľahká cesta, ktorou prešiel Jozef Červen z Liptovského Mikuláša Pri šľachtení nového národného plemena. Tridsať rokov trvalo kým sa sa myšlienka pretavila do konečnej radosti pri schvaľovaní plemena Liptovský Lysko. Na začiatku bola predstava králika s novou kresbou a tvarom, kde vyniká kresba hlavy, ktorú tvorí biela lyska začínajúca sa na bielom motýliku a končiaca pri koreni ušníc.
Prvotne neúspechy, kde boli použité králiky Činčila veľká a Holandský čierny vystriedali čiastočné úspechy s krížením Holandského divosfarbeného a Viedenského divosfarbeného.

Modrý králikVznik holičského modrého králika nadväzuje na šľachtiteľskú prácu Imricha Vaneka z Holíča, spojenú so šľachtením králika slovenského sivomodrého rexa. Holičský modrý králik je teda vzdialeným potomkom, ktorý vznikol z kríženia kastorexa a rysa. Prvýkrát sa šľachtiteľovi objavil v druhej generácii spolu s normálnosrstými králikmi čiernym, divosfarbeným a vevericovým. Modrému a čiernemu vtedy šľachtiteľ nevenoval pozornosť. Práve ony boli predmetom polemík pri uznávaní slovenského sivomodrého rexa. Až genetická analýza, ktorú urobil V. Roman (1974) dala šľachtiteľovi za pravdu.

Nitriansky králikPlemeno vzniklo v roku 1977. Podstatný podiel na jeho vzniku má J. Zelník (1925 až 1986) z Nitry, ktorý si vytýčil šľachtiteľský cieľ získať populáciu zvierat s typickým exteriérom a vysokými ukazovateľmi mäsovej úžitkovosti. Využil pritom kombináciu vysokej plodnosti, intenzity rastu a jatočnej výťažnosti troch východiskových plemien. V prvej etape šľachtenia reciproko paril ruské a francúzske strieborné králiky. Ich potomstvo (Fl generácia) sa ďalej parilo medzi sebou, pričom v F2 generácii sa vyberali čierne akromelanistícké fenotypy. Ich príbuzenským párením vznikali samičky pripúšťané kalifornským samcom 92-1066cs127. Selektovaním zvierat s modrým sfarbením a ich ďalšou príbuzenskou plemenitbou vznikla línia P, ktorá bola základom pre uznanie nového plemena -nitrianskeho králika. Počas chovu plemena sa korigoval štandard sfarbenia. Pôvodný genotyp predpokladal výskyt buď dominantnej alely G (zonálna distribúcia pigmentu v srsti -aguti, divé sfarbenie) alebo homozygotne recesívnej konštelácie dd (homogénne rozdelenie pigmentu po celej dlžke chlpu). Podľa najnovšieho výkladu vzorníka (1993) je genotyp nitrianskeho králika v géne pre distribúciu pigmentu (G) jednoznačne charakterizovaný konšteláciou aliel dd. Šľachtiteľská práca v populáciách nitrianskeho králika sa koordinuje v rámci chovateľského klubu KANINO, ktorý združuje cez 100 členov. Pravidelne sa organizujú výstavy, typizácie a ďalšie formy hodnotenia exteriéru, ktoré prispievajú k zvyšovaniu úrovne i propagácii tohto plemena.