Emys orbicularis V nedeľu 14.06.2009 sa mi konečne podarilo odtrhnúť od všetkých pracovných povinností a splniť si môj obrovský sen. Zastihnúť naše korytnačky močiarne pri budovaní hniezda a kladení vajíčok.
Podvečer sme sa vybrali spoločne s priateľkou Beou a odborníkom na našu jedinú korytnačku Milanom Novotným s priateľkou Luciou.

Na lokalitu „Q“ sme dorazili asi o ôsmej hodine večer, teda priamo v čase kedy korytnačky dorazia na vytipované kladenisko a začínajú hrabať hniezdo.

Kladenisko korytnačiek v lokalite „Q“ sa nachádza vo vzdialenosti približne 300-500 metrov od vodnej plochy. Zvyčajne to bývajú suché, piesočno-hlinené ostrovčeky uprostred trávneho porastu, ktoré umožňujú korytnačkám vyhrabať dostatočne hlboké hniezdo. Hniezdo, ktoré korytnačky vytvoria pomocou zadných nôh má tvar slzy s relatívne malým otvorom a vo vnútri sa rozširujúcim priestorom. Korytnačka doň kladie priemerne 5-22 vajec. Doba kladenia môže trvať aj 3-5 hodín, v priemere však od 1-3 hodín. Po nakladení vajec ho samička dôkladne zahrabe zadnými nohami, pozatláča a pozametá všetku hlinu tak, že je nakoniec na nerozoznanie od okolia.

Kladeniu vajíčok samozrejme predchádza párenie, ktoré nastupuje hneď po prebudení z hibernácie. Naše korytnačky zimujú vo vode, zahrabané v bahne. Sú aktívne od apríla do októbra. Pária sa v apríli až v máji. Mesiac po párení samica znáša 5 - 22 vajec. Inkubačné obdobie trvá 60 - 120 dní. Závisí od tepelných podmienok pôdy a vzduchu. Po prezimovaní na jar nasledujúceho roku sa mláďatá vyhrabú a putujú do vody.

 

Keďže po príchode na lokalitu „Q“ sa rýchlo stmievalo, neváhali sme a vydali sme sa hľadať putujúce mamičky. Naproti nám prišiel Maťo, ktorý tu trávil svoju stráž. Členovia združenia Fauna carpatica totižto robia tábor, na ktorom sa v období kladenia vždy strieda stráž. Táto dohliada na kladúce korytnačky a stará sa, aby hniezdo našla a zabezpečila proti predátorom. A práve Maťo nám oznámil, že má jednu samičku ktorá si začala budovať hniezdo. Iné samičky sme žiaľ nenašli a tak sme sa okolo pol deviatej večer vydali ku tej našej.
Pri kladúcej samičke sa musí zachovať absolútny kľud. Môže ju vyrušiť šuchot krokov, dupanie alebo hoci aj svetlo, ktoré jej zasvieti do očí. V takýchto prípadoch samička častokrát nedokončené hniezdo opúšťa a vydáva sa pohľadať bezpečnejšie. Preto sme sa aj my museli zahrať na indiánov. Doslova sme sa plazili v tme po vlhkej hline ku samičke aby sme mohli skontrolovať, či stále kladie. V prvej fáze kladenia nie je dobré samicu rušiť bleskom a preto sme nefotili iba pravidelne kontrolovali asi každých 15 minút či všetko prebieha v poriadku. Nanešťastie, pri našich dlhých rozhovoroch nám čas ubiehal rýchlo a tak sme ani nestihli zareagovať kedy samička dokládla a pustila sa zahrabávať hniezdo. Až v tejto fáze sme sa odvážili urobiť zopár detailných fotiek zahrabávajúcej samičky a vajíčok.

 

Emys orbicularis

 

Po kladení, sme korytnačku zmerali a spravili záznam do bloku, ktorý si chalani vedú na evidenciu. Bola to jedna z prvých označených korytnačiek s poradovým číslom 5. Zapisovanie času a miesta nálezu je veľmi potrebné pre ďalšie skúmanie ich správania. Skúsený zoológ si vie z týchto informácii poskladať veľmi presný obraz o výskyte a živote korytnačiek v tejto lokalite. Nasledovalo zabezpečenie hniezda proti útokom dravcov. Na zabezpečenie sa používa pletivo o veľkosti cca 60x60 cm a otvormi približne 3x3cm. Pletivo sa pribilo drevenými kolíkami na celé hniezdo. Týmto je zabezpečené, aby rôzne dravce ako líšky, kuny, jazvece a podobne, hniezdo nevyhrabali a nezničili celý jeho obsah. Zároveň sú však otvory dostatočne veľké na to, aby nimi novonarodené korytnačky vedeli na jar opustiť hniezdo a vydať sa na strastiplnú púť k vode. Nakoniec sme vyčerpanú samičku pustili späť na miesto aby si oddýchla po namáhavom kladení a pobrali sme sa do stanov s vedomím dobre vykonanej práce.
Počas čakania na túto znášku, sme samozrejme trávili čas aj rozhovormi o ochrane a rôznych spôsoboch pomoci týmto nádherným plazom. Je naozaj smutné, že ľudia o našu jedinú korytnačku, ktorej populácia sa na Slovensku odhaduje na desiatky maximálne pár stoviek kusov, prejavujú toľko málo záujmu. Korytnačkám ubúdajú prirodzené lokality neodbornými a necitlivými zásahmi človeka do životného prostredia. Mokrade, ktoré boli kedysi ich prirodzeným prostredím vyschýnajú a ich reprodukčné schopnosti sami o sebe nestačia nato, aby sa od záhuby zachránili sami.

 

Korytnačky delí od záhuby na našom území len krôčik. Človek, ten všemocný samozvaný vládca si mnohokrát ani sám neuvedomuje, čo svojím moderným zmýšľaním a neustálim dokazovaním si niečoho zapríčiňuje. Na svete vyhynie každú chvilu jeden živočíšny druh. Na Slovensku ich máme málo a preto nedopusťme, aby naša jediná korytnačka bola ďalšia v poradí.

Pozn. Ďakujem týmto RnDr. Milanovi Novotnému, ktorého prístup a značné vedomosti mi pomohli pri spísaní tohto krátkeho článku a z ktorého publikácii som mohol čerpať odborné informácie.

 

No Internet Connection