A A A

Zaujimavosti

Rovnako ako na väčšine slovenských letísk, aj Letisko M. R. Štefánika začalo s letným odchytom sysľa pasienkového. Syseľ pasienkový je zákonom chránený druh a ako už jeho názov napovedá, je úzko viazaný na pasienky. Trávnaté plochy bratislavského letiska mu poskytujú vhodné podmienky na život, preto sa tu syseľ rozšíril.

„Prítomnosť sysľa je lákadlom pre dravé vtáky, ktoré nalietavajú nad vzletovo-pristávacie dráhy, kde hrozí ich kolízia s lietadlami a to môže mať negatívne následky. Preto každoročne Bratislavské syslespolupracujeme s ochranármi, ktorí zabezpečujú jeho odchyt a premiestnenie na iné lokality," informuje Peter Pecher z odboru správy letiskových plôch.

„Sysle z bratislavského letiska prenášame na náhradnú plochu na Záhorí, ktorá vyhovuje ich životným potrebám. Máme tu nadviazanú výbornú spoluprácu s užívateľmi pozemkov
, ktorí nám vychádzajú v ústrety pri hospodárení na lokalitách, kde sysle žijú. Vďaka optimálnym podmienkam sa môžeme tešiť so silnej, životaschopnej syslej kolónie," hovorí E. Hapl z mimovládnej organizácie Ochrana dravcov na Slovensku.

Magazín časopisu PapoušciFormát 160 × 240 mm, křídový papír, celobarevný, 64 stran, laminovaná obálka
cena 65 Kč

Tento magazín je do jisté míry netradiční, netypický. Nejedná se totiž o klasické periodikum, nýbrž o mimořádné, jednorázové vydání časopisu PAPOUŠCI. Co nás vedlo k rozhodnutí vydat tento magazín? Do nakladatelství občas dostáváme dopisy s prosbou zařadit do specializovaného časopisu PAPOUŠCI také ostatní ptačí řády. Jak už ale název samotného časopisu napovídá, není to dost dobře možné.  Proto jsme pro vás s týmem spolupracovníků připravili mimořádné číslo, které není ohraničeno periodicitou a představuje vlastně jakousi specializovanou brožurku. Jak je zvykem v časopise PAPOUŠCI, i zde jsou jednotlivé články řazeny do rubrik, jako je  například chov, chovatelská zařízení, výživa a krmení, návštěva u chovatele, veterinární medicína nebo ochrana exotického ptactva. Najdete zde příspěvky věnované astrildovitým, bažantům, holubům, hmyzožravým a měkkožravým ptákům, kanárům a dalším, ovšem s výjimkou papoušků.

OBSAH:

Chov
Astrild bělolící (Michal Vít, Pavel Pavlovec)
Astrild vlnkovaný (red)
Timáliovití v našich chovech (Antonín Vaidl)
Odchov mandelíka modrobřichého (Čestmír Drozdek)
Dvojzoborožci – spojení elegance a majestátnosti (Antonín Vaidl)
Postřehy z chovu kardinálů šedých (Pavel Pucholt)
Holoubek diamantový – ptáček pro začátečníky (Mirka Šamalová)
Bažanti rodu Chrysolophus (Miloslav Stehlík)

ZOO KošiceJe všeobecne známe, že rozlohou 288 hektárov je košická zoo tretia najväčšia v Európe, hoci asi len tretina je vhodná pre zvieratá i návštevníkov. Vznikla v roku 1979 a prvý návštevník prešiel bránou v roku 1986. Prvým zvieraťom bola kobyla huculského koňa. Odvtedy prešla zoo zložitým vývojom, ktorý bol orientovaný na vytváranie podmienok pre eurázijskú faunu. V súčasnosti sa môže návštevník zoo stretnúť so 142 druhmi zviera. Dovedna chová košická zoo asi 1200 jedincov na takmer 46 hektároch. Medzi najvyhľadávanejšie zvieratá v tomto roku patrili tučniaky Humboldtove alebo inak aj jednopásové. Košická zoo ich má od júna 2008 ako jediná na Slovensku. Veľkým lákadlom pre návštevníkov sú aj tulene sivé, ktoré by milovník zvierat márne hľadal mimo Košíc. Medzi atraktívne a vzácne zvieratá patria tiež tiger sumatranský, medveď hnedý, rys ostrovit, pavián pláštikový, zebra Chapimancová, pony shetlandský, kôň Przewalského, kamzík horský, antilopa nilgau, jak tibetský, pštros emu a pštros dvojprstý, zástupcovia vodného vtáctva, drvcov, sov a papagájov. V priestoroch exotária môžu návštevníci pozorovať anakondu žltú, pytóna, korytnačky, ale aj vzácne pavúky a škorpióny. Košická ZOO sa môže pochváliť jedinečnými druhmi, ktoré sú chované ako jediné v Česku a na Slovensku - thar himalájsky, perlička modrá, makak magot, kamzík horský, a ako jediná na Slovensku chová druhy - fretka, kuna skalná, líška obyčajná, rys červený, dikobraz indický, nutria, zebra bezhrivá, koza bezoárová, koza kašmírska, jak domáci, kačica smaragdová, hrdlička chichotavá, aratinga jendaya, alexander veľký a malý, korytnačka kaspická, veľhadovec bahamský. Od mája 2000 je v košickej ZOO vybudovaná kontaktná ZOO pre deti, kde sú vystavené mláďatá zvierat. Deti si ich môžu pohladkať a kŕmiť špeciálnym krmivom, ktoré sa predáva v pokladni ZOO.
Košická zoo leží v prekrásnom prírodnom prostredí v severnej časti mesta pri obci Kavečany. Nachádza sa necelých 10 km od centra mesta a je dostupná pravidelným spojom MHD.

Orangutana bornejského, 13-ročného samca Moma dnes transportovali zo Zoologickej záhrady Bojnice do zoo v Spišskej Novej Vsi.

Predtým ho však museli uspať, aby ho mohli umiestniť do prepravnej debny, pretože tento ľudoop by to sám neurobil. Má hmotnosť takmer 70 kilogramov a môže byť pre ošetrovateľov aj nebezpečný. Cestoval však v polospánku, aby veterinár Michal Belák mohol neustále kontrolovať jeho zdravotný stav i to, ako prevoz znáša. Na konci cesty však dostal ešte jednu dávku anestetika, aby ho mohli z debny presunúť do jeho nového domova.MOMO
Momo musel opustiť Bojnice, pretože už bol nadbytočný. Nemohol si splniť svoju pôvodnú úlohu, pre ktorú ho v roku 2003 do zoo v Bojniciach priviezli z Francúzska, vysvetlil hlavný zoológ Peter Lupták. V Bojniciach začali ohrozený druh orangutana bornejského chovať ešte v roku 1993 a hneď sa zapojili do celoeurópskeho programu na jeho záchranu. V tom čase získali dve chovné samice zo zoo v Kolíne nad Rýnom. Jednou z nich bola Nanga. Neskôr im priviezli aj mladého samca Moma. Po čase európsky koordinátor chovu orangutanov zistil, že Momo nie je čistokrvný, jeho stará matka bola skrížená s príbuzným druhom orangutanom sumatranským. Momo zostal síce žiť so samicami, ale aby ich neoplodnil, museli ho vykastrovať.
Potom zostala v Bojniciach iba Nanga, ale na vhodného partnera čakala až do minulého roka. Bojnická zoo vtedy získala 27-ročného samca Jaga z Maďarska. Moma preto museli izolovať. Spojenie s Jagom bolo úspešné a Nanga v máji tohto roka priviedla na svet mláďa, prvé v strednej Európe. Preto začali hľadať pre Moma nové miesto. Najskôr mal odísť do Nemecka či Francúzska, ako radili koordinátori chovu. Napokon sa ho podarilo umiestniť v spišskonovoveskej zoo, najmladšej na Slovensku, kde nedávno vynovili voliéry pavilónu opíc.
Za Momom je smutno najmä dvom ošetrovateľkám, Kataríne Tomkovej a Ingrid Stejskalovej, ktoré sa o neho starali. Tvrdia, že Momo bol ich miláčikom, veľmi veselý, rôznymi kúskami dokázal zabávať návštevníkov. Za nejaké dobroty, ktoré mu nosili, urobil čokoľvek, povedala opatrovateľka Ingrid, ktorá s ním odcestovala, aby v novom obydlí nebol taký opustený, rýchlejšie si zvykol a aby tamojším ošetrovateľom poradila, ako sa o neho starať.

NNitra - Dolné Krškany itra (Dolné Krškany)
Chovateľská burza býva každú štvrtú nedelu v mesiaci. Najbližšie bude 25. 10. 2009 od 5,00 – 11,00 hodin

Nitra – Dolné Krškany, Kultúrne stredisko

Myslím, že chovateľská burza v Nitre má dosť dlhú tradíciu. Určite už niekoľko desať ročnú, pretože si pamätám, že ešte ako predškolák som s otcom dosť často chodieval pozerať a kupovať zajačkov a holubov. A to už ja som odkrojil zo šiesteho desaťročia svojho života.
Aké sú historické súvislosti tejto burzy, to presne neviem, ale celkom iste je reálny predpoklad, že nitrianska burza má za sebou nejaké to významné výročie, alebo sa práve k úctyhodnejšiemu blíži. Na potvrdenie tohto predpokladu je potrebné tiež povedať, že starobylá Nitra je aj dávnym agrárnym centrom a desiatky rokov poskytuje príležitosť pomerne veľkému regiónu distribuovať dopestované a dochované produkty. Ani nie tak dávno ešte chovateľsko – pestovateľské úspechy roka tradične na jeseň ústili do veľkolepých slávností – dožiniek, ktoré neskôr vystriedali každoročne sa konajúce výstavné trhy – Agrokomplex.

 

No Internet Connection