Teraristika
- Podrobnosti
- Napísal: -PR-
- Prečítané: 4351x
Nemecká firma OKOTAU už dlhé roky produkuje vysoko kvalitné granule z páleného ílu. Základnou vlastnosťou týchto granúl je pórovitosť, ktorá tvorí až 70% vnútorného objemu. Ílové substráty majú preto rad predností a našli uplatnenie v záhradníctve, akvaristike a teraristice. HayClay je obchodné označenie granúl, ktoré sa používajú ako substrát v teráriách. Ide o novinku, ktorá je na slovenskom trhu ešte len niekoľko mesiacov. Napriek tomu si HayClay za túto krátku dobu našiel množstvo priaznivcov.
Substrát preto nemá tendencie zahnívať a nemnožia sa v ňom škodce /larvy hmyzu, roztoče a pod./. Substrát je navyše vysoko vzdušný a preto dochádza k extrémne rýchlemu rozkladu výkalov, zvyškov potravy apod V dôsledku toho terárium nepáchne. Stála vlhkosť a teplota - substrát má vysokú vnútornú pórovitosť okolo 60%. Pohlcuje preto výborne vodu pri rosení. Túto vodu naopak spätne uvoľňuje za sucha. Tým udržuje stálu vlhkosť a teplotu v teráriu. Perfektné pre živé rastliny - substrát je ľahký a vzdušný, preto v ňom výborne prosperujú živé terárijné rastliny. Prírodný pôvod a vzhľad - granule sú 100% prírodného pôvodu bez akýkoľvek cudzorodých prímesí. Svoju hnedou farbou pôsobí navyše úplne prirodzene a veľmi esteticky. Pri uvedení substrátu na trh sa objavovali obavy z možného prehltnutia granúl chovanými zvieratami. Tieto obavy sa ukázali ako bezpredmetné. Podľa veterinárneho vyjadrenia je prehltnutie značne nepravdepodobné. Guličky sú totiž pomerne veľké a nezostávajú
- Podrobnosti
- Napísal: Adrián Purkart
- Prečítané: 9526x
Vzostupom času sa na slovenskej teraristickej scéne predstavilo už nespočetné množstvo rôznych druhov zvierat, človek by si pomyslel, že už nejestvuje nič, čo sme tu ešte nemali. Ak by ste však zašli do svojich detských čias alebo prezreli zopár zahraničných seriálov, narazíte na odvetvie chovateľstva, ktoré si doteraz na Slovensku a ani v susedných štátoch nevybudovalo svoje trvalé seriózne zázemie – formikaristika. V tomto článku si teda povieme viacej o (ako už nadpis napovedá) chove mravcov.
Chov mravcov je niečo ako budovatelská stratégia. Začínate s mladou královnou ktorá si vo vašej skúmavke založí svoju novú mladú kolóniu. Tá v závislosti od vašej starostlivosti rastie , pričom v kolónii počas jej vývoja prebiehajú mnohé zmeny. Všetky deje od kladenia vajíčka kráľovnej, cez požieranie vami podanej potravy až po rôzne spôsoby vzájomnej starostlivosti sú ľahko pozorovateľné priamo cez sklo špecializovaného terária – formikária, kam su po dosiahnutí určitej veľkosti kolónie mravce z tuby presunuté. Existujú na svete tisíce druhov mravcov, kde sa každý z nich vyznačuje špecifickým správaním a chovateľskými nárokmi. Táto rôznorodosť dejov schopných pozorovať po večeroch alebo cez obedňajšiu prestávku v kancelárii v malom praktickom teráriu na stole, robí chov tohto sociálneho hmyzu o to lákavejším a zaujímavejším.
Drvivá vačšina chovných druhov mravcov (Camponotus, Lasius, Myrmica...) sa kŕmi kombináciou hmyz/sladká voda , alebo zriedený med. Ďalšiu významnú skupinu tvoria mravce zrnojedy (Messor) ktorých jedálny lístok obsahuje prevažne semená rastlín, ale nepohrdnú ani klasickým chlebom či taktiež hmyzom. Malú skupinu v chove tvoria druhy živiace sa špeciálnou potravou, ako napríklad vlastne vypestovaná huba z rozžutých listov (Atta, Acromyrmex).
• Ako rýchlo sa mravce množia, kolko vydrží kolónia a kde mravce zoženiem?
Čo sa týka výdrže kolónie z hladiska staroby, vplýva na to viac faktorov aj v rámci jedného druhu. Správne zimovanie, strava, životné podmienky, to všetko sa odráža na zdraví kráľovnej – matky, od ktorej života závisí celá kolónia. Vačšina druhov královien sa dožíva 7 až 14 rokov, avšak ako všade aj tu máme výnimky. Kráľovná druhu Monomorium pharaonis (mravec faraón) sa dožíva 3-5 mesiacov, naopak už spomínaný druh Lasius niger 15-25 rokov. Svetové prvenstvo drží kráľovná druhu Lasius flavus ktorá sa vo vedeckom laboratórnom formikáriu dožila úctihodných 29 rokov.
Kolónie, alebo lepšie povedané mladé oplodnené samičky sa dajú získať v prírode. Keď nastane čas rojenia = vytvoria sa pre každý daný druh špecifické poveternostné podmienky v regióne, vylietavajú z hniezd toho istého druhu pohlavné okrídlené jedince samce a samičky. Vo vzduchu a po pristatí na zem kopulujú, pričom samce krátko po tomto akte umierajú. Oplodnené samice zhadzujú krídla a následne ich môžme pozorovať pobehujúce po chodníkoch či inde, kde sa snažia nájsť potenciálne miesto pre založenie svojej vlastnej novej kolónie. Práve takto čerstvo vyrojené mladé kráľovné chovatelia zbierajú a ako si môžme domyslieť , upravená chovná skúmavka predstavuje miesto, ktoré si samica našla ako materskú komôrku. Začínajúci chovateľ sa môže pokúsiť takýmto spôsobom odchovať svoju prvú kolóniu, no nie vždy sa to môže podariť a to aj skúsenému formikaristovi.
• Kde sa dozviem viac o chove mravcov a ako mám začať?
Ako uvítací manéver by to bolo od nás zatiaľ všetko. Spoločne s Vami sa teda tešíme na budúci rok , kedy obohatíme naše domáce zbierky zvierat aj o týchto podarených drobcov.
Prípadné otázky o mravcoch a formikáriách už teraz môžete smerovať do diskusie pod článkom, alebo na mail Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
Adrián Purkart
- Podrobnosti
- Napísal: Petr Zmítko
- Prečítané: 5116x
Země na Pyrenejském poloostrově ,omývaná vodami Středozemního moře a Atlantského oceánu, je plná divukrásné přírody. Překvapuje svou pestrostí, proměnlivostí i velkým množstvím živočišných i rostlinných druhů. V červnu r. 2002 jsem měl příležitost pobývat na Pyrenejském poloostrově a pozorovat ocasaté obojživelníky. Mlok skvrnitý /salamandra salamandra/ se na Pyrenejském poloostrově vyskytuje v několika poddruzích. Jen velmi málo je známý poddruh Salamandra salamandra almanzoris žijící ve středním Španělsku. Dorůstá 13 až 15 cm a má ze stran zploštělý ocas. Mloky jsem pozoroval vysoko v horách v nad. výšce 2000m. v Národním parku Sierra de Guadarrama a v pohoří Sierra de Gredos v blízkosti horských potoků. Poddruh Salamandra salamandra gallaica žije v Portugalsku a severozápadním Španělsku. Po těle má mezi žlutými skvrnami, skvrnky červené. Délka těla je 14 a 18 cm a má kratší ocas. Tento poddruh jsem pozoroval v zalesněných svazích pod kameny na lokalitách Sarria, Samos a San Martiňo v okr. Lugo. Poddruh Salamandra salamandra fastuosa žije v severním Španělsku včetně Pyrenejí a v Kantabrijských horách v nadmořských výškách 2000m.
- Podrobnosti
- Napísal: SEW
- Prečítané: 6311x
Korytnačka močiarna alebo korytnačka bahenná (Emys orbicularis) žije v sladkých a brakických vodách stojatých alebo mierne tečúcich. Vyskytuje sa v južnej Európe, Severnej Afrike, západnej Ázii a na východ jej areál rozšírenia zasahuje až po Aralské jazero. Ďalej žije v teplejších oblastiach strednej Európy, kde sa severne vyskytuje až po Poľsko. V severných oblastiach výskytu je všade chránená. V Nemecku je v červenej knihe uvádzaná ako druh ohrozený vyhynutím. V rakúskej červenej knihe ako druh, ktorého existencia je možná len pri neustálej introdukcii. V Poľsku je vedená ako kriticky ohrozený druh. V našej červenej knihe je taktiež uvádzaná v kategórii kriticky ohrozený druh, ktorého ďalšie prežitie je pri neustálom pôsobení faktorov ohrozenia nepravdepodobné. Naše pôvodné populácie korytnačky bahennej boli viazané na Východoslovenskú nížinu a niektoré lokality na južnom Slovensku, Záhorskej nížine a na južnej Morave. Pravdepodobné jediná pravidelne sa rozmnožujúca populácia bola doteraz v Národnej prírodnej rezervácii Tajba pri Strede nad Bodrogom. V prvej polovici 20. storočia boli korytnačky pokusne vysádzané na Pardubicku a v Hluboké nad Vltavou, kde sa môžu sporadicky vyskytnúť. Korytnačky vyhľadávajú zarastené jazerá, slepé ramena riek, väčšie bažiny, alebo melioračné kanály. Vyskytujú sa po hranicu asi 700 metrov nad morom. Cez deň sa radi slnia na spadnutých kmeňoch trčiacich z vody, alebo na kameňoch tesne pri brehu. Farba korytnačiek bahenných je tmavohnedá až čierna. Karapax môže byť farby hnedočervenej, hnedočiernej, zelenočiernej až čiernej zdobený bledozelenými, žltými až žltočervenými bodkami, alebo krátkymi prúžkami. Plastrón je žltý až červenohnedý s čiernymi navzájom komunikujúcimi škvrnami.
- Podrobnosti
- Napísal: Diana, DAMreptiles
- Prečítané: 11074x
Výskyt: Jedná sa o bežného nočného gekóna žijúceho v juhovýchodnej Ázii, od severovýchodnej Indie a Bangladéža, cez juhovýchodnú Áziu, po Indonéziu a západ Novej Guiney.
- Podrobnosti
- Napísal: Alexander Dobernig
- Prečítané: 3082x
- Podrobnosti
- Napísal: Milan
- Prečítané: 4373x
Pri mojej prvej ceste do trópov som sa najviac tešil na to, že konečne uvidím vo voľnej prírode zástupcu krokodílov. V celej oblasti Pantanalu žije len jeden zástupca a to kajman žakaré (Caiman yacare). Ďalšie potenciálne vyskytujúce sa druhy kajman trpasličí (Paleosuchus palpebrosus) a kajman klínohlavý (Paleosuchus trigonatus) sú druhy s nočnou aktivitou. Ak sa aj v okrajových častiach nachádzajú ostali pred nami ukryté.