A A A

Teraristika

V bojnickej zoo sa narodila korytnačka hviezdicová
Zoologická záhrada v Bojniciach sa môže pochváliť novým prírastkom. Narodila sa tam korytnačka hviezdicová, ktorá dostala meno Hviezdička. V 60-ročnej histórii zoo ide o prvý odchov suchozemskej korytnačky prirodzenou cestou. Informovala o tom dnes hovorkyňa Zoologickej záhrady Bojnice Simona Kubičková.

Korytnačka hviezdicová pochádza najmä z Indie, kde obýva suché lesy. "Z chovateľského hľadiska je to pomerne náročný druh, ktorý sa v opatere človeka rozmnožuje vzácne a málokedy úspešne," poznamenala Kubičková.

Pristimantis mutabilisTím amerických a ekvádorských biológov opísal nový druh žaby, ktorá dokáže v priebehu niekoľkých minút zmeniť textúru pokožky z úplne hladkej na ostnatú a naopak. Ide o vôbec prvého známeho stavovca s takouto schopnosťou, ktorú využíva na splynutie s okolitým prostredím.

Žabu, ktorá dostala vedecké pomenovanie Pristimantis mutabilis, po prvý raz objavili ešte v júli 2009 v rezervácii Las Gralarias v horskom dažďovom pralese na severe Ekvádoru doktorandka Katherine Krynaková z Case Western Reserve University a jej manžel Tim Krynak z Cleveland Metroparks. Keďže ju predtým ešte nikdy nevideli, odchytili ju s tým, že ju neskôr preskúmajú. Pre jej ostnatú pokožku jej dali prezývku punk rocker. Keď ju však chcela Katherine na druhý deň bližšie preskúmať, prekvapilo ju, že žaba má hladkú pokožku. Napadlo jej preto, že asi omylom vzala nesprávnu žabu.

V Indonézii objavili nový druh žaby, rodí priamo žubrienkyMedzinárodný tím vedcov z Kalifornskej univerzity popísal prvý známy druh žaby, ktorá rodí priamo žubrienky. Dostal vedecké pomenovanie Limnonectes larvaepartus.

Medzinárodný tím vedcov na čele s Jimom McGuireom z Kalifornskej univerzity v Berkeley popísal prvý známy druh žaby, ktorá rodí priamo žubrienky. Druh dostal vedecké pomenovanie Limnonectes larvaepartus a vyskytuje sa na indonézskom ostrove Sulawesi.

Drvivá väčšina zo 6455 známych druhov žiab kladie vajíčka, z ktorých sa následne liahnu žubrienky.

Želvy zvukově komunikují s mláďaty, nahráli je brazilští vědciBrazilské říční želvy nahráli vědci z organizace Wildlife Conservation Society. Z 250 nahrávek lokalizovali šest zvuků, kterými se pod vodou želvy domlouvají.

Vědci pomocí podvodních mikrofonů analyzovali hlavně komunikaci mezi matkami a mláďaty. Podle nich je to skutečný důkaz péče želvích matek o potomky. Považují to také varování, že by jihoamerické želvy tereky v přírodě mohly být s postupem civilizace ohroženy zvýšenou hlukovou zátěží.

Jed hadov, včiel či škorpiónov obsahuje proteíny a peptidy, ktoré majú schopnosť zachytiť sa na membráne rakovinových buniek.Včelí, hadí alebo škorpióní jed by mohol byť základom pre novú generáciu liekov proti rakovine. Vedci totiž objavili metódu, ako z jedu získať proteíny, ktoré by útočili výhradne na rakovinové bunky a zdravé nechali na pokoji. Tým by eliminovali nežiaduce vedľajšie účinky, ktoré toxíny spôsobujú.

„Podarilo sa nám bezpečne použiť toxíny z jedu v nanometrových časticiach a liečiť nimi rakovinu prsníka a rakovinové bunky melanómu v laboratórnych podmienkach,“ uviedol Dipanjan Pan, ktorý výskum viedol. „Tieto častice, ktoré sa vedia ukryť pred imunitným systémom, nosia toxíny priamo do rakovinových buniek a zdravé nepoškodia,“ dodal vedec, ktorý výsledky práce zverejnil na konferencie Americkej chemickej spoločnosti.

Babiš sa s krokodílmi prerátalKrokodília farma Agro Jevišovice na Znojemsku, ktorá od vlani patrí pod koncern Agrofert Andreja Babiša, ukončí svoju činnosť. O mäso vzácnych zvierat nebol dostatočný záujem, informovala o tom Česká televize.
Farme sa síce vlani podarilo presadiť zmenu vyhlášky, aby mohla poslať krokodílov na porážku, ale ani to jej existenciu nezachránilo. Z asi 160 zvierat, ktoré poslala na porážku, totiž väčšina skončila v kafilérii, len časť mäsa sa jej podarilo predať.
Hovorca Agrofertu Karel Hanzelka priznal, že straty za mäso sa budú pohybovať v desiatkach tisíc až stovkách tisíc českých korún.

Ropucha juhoázijská je jedovatý a rozpínavý druh, ktorý môže zabrať životný priestor pôvodným druhom na Madagaskare.Tím austrálskych, amerických a madagaskarských vedcov vydal správu o potenciálnej ekologickej katastrofe, ktorú môže na Madagaskare spôsobiť ropucha juhoázijská (Duttaphrynus melanostictus). Tú na tomto africkom ostrove prvý raz zaznamenali v marci tohto roku v prístavnom meste Toamasina, pričom vedci predpokladajú, že sa tam dostala v lodných kontajneroch z Juhovýchodnej Ázie.

„Je to veľmi odolný a adaptabilný druh. Dokáže prežiť aj dlhú plavbu v kontajneri a následne vyskočí kdekoľvek, kde loď zakotví. Toto je najpravdepodobnejší scenár, ako sa táto ropucha dostala na Madagaskar,“ uviedol Jonathan Kolby z James Cook University v austrálskom Queenslande, ktorý je jedným z autorov spomínanej správy zverejnenej v časopise Nature.