A A A

Vrany sa zaradili do elitného klubu mysleniaAnalogické myslenie bolo dlho považované za výsadu ľudí a niektorých druhov primátov. Charakterizuje ho totiž schopnosť kreatívne riešiť problémy, prenášať poznatky z jednej oblasti na druhú a využívať analógie i chápať zložitejšie vzťahy medzi objektmi či javmi.

Človek okrem iného vďačí analogickému mysleniu za svoju schopnosť rozvíjať vedecké poznanie.

Výskumníci sa v minulosti opakovane snažili priniesť dôkazy o využívaní analogického myslenia aj u iných druhov zvierat, ale zásadný posun priniesli až výsledky experimentu, ktorý sa uskutočnil na pôde Lomonosovovej univerzity v Moskve. Hlavnú úlohu hrali vrany.

 

Test s kartami

Inteligencia vrán je dobre známy fakt. Tieto vtáky si vedia zapamätať tváre, používať nástroje a komunikovať sofistikovaným spôsobom. Ale štúdia publikovaná v magazíne Current Biology ukazuje, že schopnosti ich mozgu sú väčšie, ako sme si mysleli.

„To, čo zvládli vrany, je fenomenálny výkon,“ komentoval v tlačovom vyhlásení štúdiu člen autorského tímu, profesor psychológie na americkej univerzite v Iowe Ed Wasserman. „Doteraz sa niečo podobné podarilo iba s ľudoopmi, ale teraz hovoríme o vtákoch. Ukázalo sa, že mozog vrán je medzi vtákmi rovnako výnimočný ako mozog ľudoopov medzi cicavcami.“

Testované vrany najskôr vedci naučili rozoznávať geometrické obrazce podľa ich farby, tvaru a počtu. Neskôr vtáky umiestnili do klietky, kam im príležitostne vkladali tácku s troma papierovými kartami potlačenými geometrickými útvarmi.

Jedna karta v strede slúžila ako vzor, dve ďalšie karty zakrývali poháriky postavené po bokoch. V prvej fáze experimentu sa vrany naučili, že pod kartou s obrázkami zhodnými so vzorovou kartou nájdu potravu, ale keď odkryjú kartu s odlišnými geometrickými útvarmi, nájdu iba prázdny pohár.

Po tom, ako sa vtáky naučili rozoznávať dvojice geometrických obrazcov rovnakých tvarov, pristúpili vedci k druhej fáze. Obrazce na kartách zmenili tak, aby skomplikovali rozpoznanie vzťahu medzi vzorovou kartou a kartou, ktorá prikrýva potravu.

Vrany si napríklad museli zvoliť medzi párom kruhov s rovnakou veľkosťou a párom kruhov, z ktorých každý mal inú veľkosť v situácii, keď vzorová karta zobrazovala dva rovnako veľké štvorce. Pri rozhodovaní teda museli vziať do úvahy aj to, v akom vzájomnom vzťahu boli geometrické útvary na jednotlivých kartách a porovnať ich so vzájomnými vzťahmi obrazcov na vzorovej karte.

Prišli na to samy

Táto úloha si už vyžaduje práve druh vyššieho analogického myslenia, ktoré sa po desaťročia prisudzovalo iba ľuďom a vyšším primátom. Na prekvapenie vedcov vrany úlohu s prehľadom zvládli a čo bolo ešte väčším prekvapením, dokázali to úplne spontánne bez predchádzajúceho tréningu.

„Práve v tomto tkvie význam štúdie,“ uviedol Wasserman. „Aj keby sa to podarilo vrany naučiť tvrdým tréningom, bolo by to pôsobivé. Ale čo je ešte úžasnejšie - ony na to prišli spontánne.“

Tím vedcov má v pláne zopakovať podobný test aj s inými zvieratami a zistiť, či do „elitného klubu“ druhov disponujúcich analogickým myslením patria okrem ľudí, opíc a vrán aj ďalší členovia živočíšnej ríše.