Písmo
Nikto z nás nemá rád klamárov. Ak nás niekto podvedie, na dotyčného si už v budúcnosti dáme väčší pozor.
Zdá sa, že podobne to funguje aj vo svete zvierat. Vedci zistili, že podvodníkov si pamätajú aj krkavce čierne (Corvus corax) a pamätajú si ich dlhšiu dobu.

Chlieb za syr

Vtáky z čeľade krkavcovité sú veľmi múdre vzhľadom na možnosti svojich tiel.
Majú výbornú pamäť, dokážu sa sa orientovať na základe trojrozmerných záchytných bodov a vedia využívať nástroje.

Vedci chceli overiť, či krkavce vnímajú nespravodlivosť a zapamätajú si, keď sa im stane. Biológovia ich najprv naučili vymeniť horšie jedlo (kúsok chleba) za lepšie (kúsok syra).
Pri experimente využili deviatich krkavcov čiernych. Šesť samcov a tri samičky vytrénovali tak, aby chlieb odovzdali, pričom zvieratá dostávali syr. Následne sa jeden krkavec stal súčasťou obchodu a iný sa výmene jedla prizeral.
Časť trénerov postupovala "fér" a výmena prebehla správne. Iní si však od vtákov zobrali chlieb, no syr im nedali a sami ho zjedli. V záverečnej časti sa do pokusu vložila tretia kontrolná osoba, ktorá krkavcom chlieb vracala späť - mohli sa o výmenu pokúsiť znovu.
Pokusy potom o približne mesiac zopakovali.

Podvodníkov museli zažiť

Z experimentu vyplynulo, že nefér zaobchádzanie sa zvieratám nepáčilo. Začali hlasne prejavovať svoju nespokojnosť a zvyšný chlieb si buď ukrývali, alebo zjedli.
Navyše, vtáky si zapamätali, ktorý z výskumníkov bol k ním nespravodlivý. Túto skúsenosť využili aj pri neskoršej interakcii, keď uprednostnili tých, ktorí im za ponúknutú pochúťku dali lepšiu odmenu. Skúsenosť si dokázali zapamätať až jeden mesiac.
Ak sa vtáky len prizerali výmenám a sami neboli takejto výmeny súčasťou, nedokázali sa poučiť. Ak nefér zaobchádzanie sami zažili a videli aj neférovú výmenu medzi iným krkavcom a človekom, na daného človeka si dávali pozor.