A A A

Vtáctvo

Sova ušatá (Asio Otus) patrí k našim najbežnejším sovám. Veľká je asi ako domáci holub a váži okolo 300 gramov. Najradšej loví rôzne hlodavce, nepohrdne však ani menšími vtákmi či hmyzom. Na hniezdenie využíva opustené hniezda krkavcovitých vtákov. Každý deň, presnejšie povedané každý večer. Či je pekne, alebo prší či sneží. László Kopasz strčí svoj malý fotoaparát do vrecka a vyrazí do mesta.

Už dva roky fotografuje v Šamoríne sovu ušatú (myšiarka ušatá). O tohto dravca sa začal zaujímať ešte ako školák.

,,Raz som ich s kamarátom videli na cintoríne a obaja sme potom utekali do knižnice. Prečítali sme všetky možné knihy o sovách,” hovorí László.

"V pozornosti budú bociany biele vo všetkých krajinách, kde hniezdia. V roku 2014 sa totiž dozvieme, koľko ich žije a hniezdi v celom areáli rozšírenia," informoval Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko.Tvárou tohtoročnej kampane Vták roka sa stal bocian biely. Prílet prvých jedincov z afrických zimovísk sa očakáva o dva mesiace.

Prostredníctvom kampane ornitológovia upozorňujú na ohrozenie vtáčieho druhu, ktorý sa vyskytuje a žije v okolí ľudí. "Hlavnými príčinami ohrozenia bocianov sú najmä ľudské aktivity. Množstvo bocianov hynie v dôsledku zásahu elektrickým prúdom na stĺpoch smrti. Na bociany vplýva aj zmena využívania krajiny," povedal Gúgh.

Objavili, prečo vtáky lietajú v písmene VIbisy šetria energiu, vďačia za to synchronizovanému letu. Vedia mávnuť v najlepšom možnom okamihu.

Pred štyristo rokmi z Európy prakticky zmizli. No s podporou Európskej únie sa ochranári už roky pokúšajú vrátiť ibisa skalného do jeho pôvodného prostredia.
Okrem iného kŕdle učia, ako migrovať. Niekoľko z takýchto ciest za ultraľahkými lietadlami využili v roku 2011 aj vedci.

Vďaka tomu teraz podľa štúdie v magazíne Nature zistili, prečo sa po oblohe vtáky presúvajú vo formácii pripomínajúcej písmeno „V“.
Vtáky tak šetria energiu a aby ju mohli vôbec ušetriť, musia sa pohybovať extrémne presne vo vzdušných prúdoch a víroch. Dokonca presnejšie, než boli odborníci dosiaľ ochotní pripustiť.

Ráj papoušků. Uvidíte na Prima ZOOMPředhůří peruánských And se může chlubit jedinečným způsobem chráněným prostředím vhodným pro pestrobarevné papoušky. Rezervace Tambopata Candamo se díky tomu dá považovat za přírodní dědictví lidstva.

Tento Ráj papoušků se přesto octl v ohrožení kvůli rýžování zlata, kácení pralesů a stavbě cest. Transoceánská dálnice od Atlantiku k Pacifiku podél povodí Amazonky by mohla zničit hraniční zónu, kde se papoušci krmí, a zároveň prorazit přirozenou ochranu celé oblasti, kterou je její dávná izolovanost.

Prídu Novozélanďania o symbol? Kiwi vraj pochádza z AustrálieS novým zistením, ktoré môže znamenať trpkú ranu hrdosti mnohých Novozélanďanov, prišli vedci. Podľa nich miestny kultový vták kiwi zrejme pochádza z vtáka, ktorý pôvodne žil v Austrálii a na Nový Zéland preletel skôr, než sa z neho ďalším vývojom stal nelietavý zástupca vtáčej ríše. Informovala o tom agentúra AFP.

U iného známeho chovateľa v Rakúsku sme videli už celkom operené žaky takéhoto zafarbenia - je na ne nesmierne hrdýŽaky sú veľmi pekné, aj keď málo farebné papagáje a ich chov v zajatí patrí medzi najrozšírenejšie. Farebnosťou veľmi nevynikajú, ale v inteligencii a v schopnosti imitovať zvuky a slová ich neprekoná pravdepodobne žiadny iný vták. Bežne sa ručne dokrmujú a potom sú veľmi častým spoločníkom v domácnosti.  Ale kto sa môže pochváliť takouto raritou?

Rôzne zafarbenie mláďatBoli sme na návšteve u známeho chovateľa exotického vtáctva v Nemecku a ten sa takýmto párom veru pochváliť môže. Chovný pár nie je celý červený, trochu do červena je len jeden rodič, druhý je klasický šedý. To znamená, že jeden z rodičov alebo aj obidvaja majú v sebe gény, ktoré spôsobujú takéto zafarbenie. Mláďatá budú dosť červené, čo ešte teraz nie je ani dobre vidno, pretože sa ešte len operujú. Všetky mladé ani nemusia byť červené. Niektoré z toho istého hniezda sú úplne šedé, ale aj tak budú mať v sebe gén spôsobujúci červené zafarbenie. Červené žaky majú veľmi veľkú trhovú hodnotu a sú snom asi každého chovateľa. Dokonca v Afrike sú farmy, ktoré sa venujú hlavne kríženiu žakov s cieľom dosiahnuť čisto červenú farbu.
U iného známeho chovateľa v Rakúsku sme videli už celkom operené žaky takéhoto zafarbenia - je na ne nesmierne hrdý:
 
Niekedy nezvyčajné zafarbenie môže byť aj prejavom choroby (veľmi často PBFD), ale títo boli otestovaní a sú celkom v poriadku. Otázkou ešte je, či po prvom preperení budú stále pekné červené...
Farebné mutácie u vtákov sú veľmi bežné. Veľa chovateľov sa touto "vedou" zaoberá a cielene sa snaží o dochovanie vtákov nezvyčajných farieb u rôznych druhov papagájov. Je veľa diskusií, či je to správne, či by nemali byť zachované prírodné zafarbenia. Veľa chovateľov a odborníkov oponuje tým, že takéto "defekty" sa stávajú aj v prírode, len sú zriedkavé. Väčšinou inak zafarbený vták nezapadá do kŕdľa a potom sa ďalej nerozmnoží. Čiže jeho gény prirodzene zaniknú. V zajatí sa práve u takéhoto jedinca gény podporia a ďalším množením ešte zvýrazňujú.
Adriana Nagyová
Podtatranská výstava kanárikov Kežmarok 2013Kežmarok – Historické kráľovské mestečko pod Vysokými Tatrami, ktoré má bohatú históriu i množstvo zachovalých kultúrnych pamiatok: Drevený evanjelický artikulárny kostol z roku 1717, jeden z piatich zachovaných kostolov svojho druhu v strednej Európe, ktorý od roku 2009 je zaradený medzi pamiatky UNESCO. Nový evanjelický kostol z druhej polovice 19.storočia s mauzóleom jedného z posledných majiteľov Kežmarského hradu – Imricha Thökolyho. Evanjelické lýceum z roku 1775 so vzácnou historickou knižnicou v strednej Európe so 150 000 zväzkami kníh a časopisov. Katolícky kostol – Bazilika sv. Kríža z pol.13.storočia s najstaršou renesančnou zvonicou na Spiši z r. 1591. Pýchou mesta je i netypický hrad vybudovaný v strede mesta. Ide o jeden z mála zachovalých hradov v strednej Európe, ktorý v minulosti patril ku najprepychovejším sídlam šľachty.